Tisíce detí prišli v povojnových rokoch vo Východnom Prusku osvojich rodicov a zostali vo svete samé hovorilo sa im vlčie deti. Tisíce týchto malých túlavých žobrákov prežili vdaka pomoci litovského obyvatelstva vo vtedajšej Litovskej sovietskej socialistickej republike. Len málo sa ich zatúlalo dalej na východ na lotyšské a bieloruské územia Sovietskeho zväzu. Aj malá Liesabeth prespáva v stodolách alebo pod mostami, príležitostne ju na den-dva prichýlia sedliaci. Nikto sa jej však nechce ujat natrvalo. Štvú proti nej psov, miestne deti ju týrajú pri hre na Hitlera, v ôsmich rokoch sa stane obetou znásilnenia. Ked ju ako pätnástrocnú pristihnú pri krádeži, skoncí v trestaneckých táboroch na Sibíri. Po prepustení sa zacína jej úmorné putovanie krížom krážom po Sovietskom zväze. Plamienok nádeje, že raz opät nájde svoju rodinu, v nej však stále tlie. .. Liesabeth Ottová vyrozprávala svoj životný príbeh nemeckej novinárke Ingeborg Jacobsovej, ktorej dokumentárny lm obývalom vlčom dietati, o železnej Marii získal ocenenie World Television Award. Zakrátko vznikla táto kniha, otvorený avprvej osobe vyrozprávaný príbeh otom, ako Liesabeth napriek mnohým úderom osudu nestráca odvahu prebíjat sa životom a neúnavne v nom hladá svoje miesto, svoje korene, rodinu a domov, kde by mohla byt konecne slobodná a štastná.